Kliknite a zobrazte možnosti turistiky v okolí

Click and view hiking options around

Turistika - Hiking
Liptov, Bešeňová Bešeňová, Liptov Havránok, Bešeňova, Mara Choč, Liptov, Bešeňová Mlyn, Bešeňová Prosiecka dolina, Bešeňová

Kliknite a zobrazte možnosti lyžovania v okolí

Click and view skiing options around

Lyžovačka - Skiing

Kliknite a zobrazte možnosti kúpania v okolí

Click and view bathing options around

Kúpanie - Bathing - swimming

Kliknite a zobrazte možnosti návštevy jaskýň v okolí

Click and view cave visit options around.

Jaskyne - Caves

Kliknite a zobrazte reštaurácie v okolí

Click and view the restaurants around you.

Reštaurácie - Restaurants 
Hlad je dobrý sluha, ale zlý pán

Reštaurácie v okolí

keď vás prepadne hlad a nechce sa vám variť na našej chalupe, mrkni na reštaurácie v okolí, niektoré robia aj rozvoz a donesú ti jedlo na chalupu. Povedz im adresu Vlašky 4

Vi1a 27, Bešeňová

Reštaurácia a bar ponúka príjemné posedenie pri kvalitnom pive, víne, miešaných nápojoch, či nealku a výber z modernej kuchyne ale i tradičných liptovských špecialít. Využite služby on-line objednávky jedla a donášky až na chalupu. Klikni na objednávku

Pizzeria pri kameni

Ak máte chuť na Pizzu, určite navštívte túto pizzeriu a dajte si aj dobrú paradajkovú polievku. Nájdete tu bohatý výber pizze a nápojov. Pozitívnym aspektom tohto miesta je, že personál je pohostinný. Rýchla obsluha je niečo, čo návštevníci majú radi. Pizzeriu nájdete tu: Google mapy

Koliba Bešeňovka

Reštaurácia je zariadená v tradičnom slovenskom štýle.
Reštaurácia ponúka 48 miest na sedenie na prízemí a 60 miest na poschodí. Môžete si pochutnať na klasickej slovenskej kuchyni. Jedálny Lístok

Reštaurácia Zuzana

Jedlo si môžete vychutnať v interiéri alebo na krytej terase. Stravovanie je formou denného menu alebo menu z jedálneho lístka. Denne menu už od 6.30 €. pozri aktuálne denné menu

Pavol Dobšinský

Rozprávka o Troch Grošoch

Kopal raz jeden chudobný človek pri hradskej ceste priekopy. A neviem, ako sa stalo, ako nie, dosť na tom, že sám kráľ voľaraz šiel po tej ceste a opýtal sa chudobného človeka:

Kliknite a zobrazte možnosti Múzeí v okolí

Click and view museum options around

Múzeá a História
VýžNAM TROCH GROšOV

TRI GROŠE

POUČENIE, KTORÉ NÁM VYKRESLUJE ROZPRÁVKA O TROCH GROŠOCH

PRVÝ GROŠ

Kopáč si vážil svojich rodičov z niekoľkých dôvodov. Prvým je ich skúsenosť a múdrosť, ktorú získali v priebehu života. rodičia sú oporou a zdrojom cenných rád v dobrých aj v ťažkých časoch.

Rodičia zohrali neoceniteľnú úlohu v našom detstve, starajúc sa o nás so svojím bezpodmienečným láskavým prístupom. Ich nekonečná trpezlivosť a oddanosť vytvorili bezpečné prostredie, v ktorom sme mohli rásť a rozvíjať sa. Ich prítomnosť a starostlivosť nám poskytovali radosť a pocit istoty, čo vytvorilo pevné základy pre náš budúci život.

Rodičia venovali svoje finančné prostriedky na podporu nášho rozvoja a dobrej kvality života, preto si ich treba vážiť a ten GROŠ im vrátiť.

Preto pokladajme za samozrejmé sa s láskou, opaterou a úctou o nich postarať v starobe.

1

DRUHÝ GROŠ

Kopáč potreboval žiť vo svojom produktívnom veku a riadil sa nasledovnými radami od svojho otca: Synček správne žitie a efektívne hospodárenie s peniazmi zahŕňa niekoľko krokov. Vytvor si rozpočet, šetrí na nečakané výdavky (maj finančnú rezervu aspoň na jeden rok) a investuj do dlhodobých cieľov. Nezabúdaj na finančnú gramotnosť a sleduj svoje výdavky, aby si udržal kontrolu nad financiami.

Buď ostražitý voči neznámym ľuďom a nehovor im o svojich peniazoch. Vyhýbaj sa príliš dobrým ponukám, ktoré znejú príliš atraktívne na to, aby boli pravdivé.

Venuj svoje finančné prostriedky na svoj rozvoj a dobrú kvalitu života, preto si váž svoj GROŠ z ktorého žiješ. Rozdeľ svoje príjmy tak, aby si pokryl nevyhnutné výdavky, mal si peniaze na voľnočasové aktivity a na úspory alebo investície.

Užívaj si život, nebuď len v práci, venuj sa sebe, svojim záľubám a svojej rodine, nevytváraj si stres, všetko má svoj čas, nič ti neujde. Očakávaj neočakávané.

2

TRETÍ GROŠ

Kopáč svojim správaním k synovi vytvoril rovnováhu medzi poskytovaním finančných prostriedkov, investovaním času a pozornosti svojmu synovi. Takto mu požičiaval svoj tretí groš:

Dal mu lásku a pozornosť. Zabezpečil mu dostatok zdravých potravín, spánku a fyzickej aktivity. Učil ho zdravým návykom od útleho veku. Podporoval ho v vzdelávaní a v jeho záujmoch. Bral ho do prírody, kde spolu objavovali a učili sa nové veci. Otvorene sa s ním rozprával a počúval jeho názory a potreby, chápal jeho pocity a pohľady na život. Učil ho sebarešpektu a rešpektu k ostatným. Bol mu pozitívnym vzorom vo vzťahu k iným ľuďom, hovoril mu, vždy rozdávaj úsmev aj iní sa budú usmievať. Keď budeš na ľudí zlý, budú aj oni na teba. Vysvetlil mu, čo sú peniaze, ako sa zarábajú a ako sa používajú, aby ich mal v živote koľko potrebuje k zdravému a šťastnému životu.

A povedať im, že sa nemajú trápiť pre maličkosti v živote, lebo všetko sú maličkosti!

3
PAVOL DOBšINSKý

TRI GROŠE

„Povedzže mi ty, môj drahý, akú máš plácu na deň za túto ťažkú robotu?“

„Ha, najjasnejší kráľu, ja mám na deň tri groše.“

Zadivil sa kráľ nad tým a opýtal sa ho, ako môže z tých troch grošov vyžiť. „Jaj, vaša jasnosť, čoby len vyžiť, to by ešte bolo ľahko, ale ja z tých troch grošov prvý vraciam, druhý požičiavam a iba na tom treťom sám žijem.“

Ale tu veru kráľ nerozumel, čo to znamená, trel si rukou čelo, že si rozhúta, čo by to, ako by to mohlo byť. No nevyhútal nič, len pekne-krásne priznal, že on veru nerozumie, ako by to mohlo byť, z troch grošov i vracať, i požičiavať, i vyžiť.

„Nuž, najjasnejší pane,“ povie chudobný človek, „to je takto! Chovám si otca už starého a nevládneho, tomu vraciam, bo on ma vychoval. Ale chovám i malého syna, tomu požičiavam, aby mi vrátil, keď ostariem. A na treťom groši aj sám potrebujem žiť.“

„No, dobre, keď je tak,“ zaradoval sa kráľ. „Vidíš, môj drahý, ja mám doma dvanástich radcov, a čím väčšiu plácu im dávam, tým väčšmi sa mi ponosujú, že nemajú z čoho žiť a troviť. Teraz im ja zahádam túto hádanku, čo si mi ty povedal. Ale ak by sa prišli k tebe opytovať, nepovedzže im, čo to znamená — pokým len môj obraz neuvidíš.“

Ako to dopovedal, daroval ešte sedliakovi za hrsť dukátov a odišiel domov. Len čo došiel, dal si zavolať tých dvanástich radcov.

„Vy,“ povedá im, „čo z toľkých peňazí nemôžete vyžiť, tu v krajine je jeden človek, ktorý má na deň iba tri groše a ešte aj z tých jeden vracia, jeden požičiava a iba na tom treťom sám žije — predsa statočne
vyžije. Teraz, keď ste múdri, povedzte mi vy, ako je to možné, lebo ak mi to do pozajtrajška nepoviete, dám vás všetkých z krajiny vyhnať, aby ste mi aspoň darmo chlieb nejedli.“

Pobrali sa slávni radcovia s ovesenými nosmi domov a zasadli do rady, čo ako by to bolo. Každý chcel byť múdrejší a rozum prostého človeka žiaden pochopiť nemohol. Minul deň, míňal sa i druhý, na tretie ráno mali sa už postaviť pred kráľa, a ešte nevedeli tej veci ani na vývod, ani rozvod. Naveľa, naveľa voľakto im pošepol, kde by vyhľadali toho chudobného človeka, že im ten najskôr zo závozu pomôže. I vyhľadali ho a dostavili sa hneď všetci k nemu. Prosbou, hrozbou, zle-nedobre dotierali doňho, aby im povedal, ako je to s tými troma grošmi. Ale on sa ich veru nezľakol. Opakoval kráľovský rozkaz a že iba ak by mu kráľov obraz ukázali, tak by mohla byť z tej raži múka.

„Kdeže ti my hriešni ľudia kráľov obraz ukážeme,“ hovorili mu, „veď kráľ na naše slovo k tebe nepríde a ty tiež nesmieš pred neho. Len sa daj voľajako ináč nakriatnuť na tú odpoveď.“

„A už keď ani to neviete, tak z tej múky chleba nenapečieme!“

Pokúsili sa aj o to ostatné: Nasľubovali mu hory, doly, navláčili mu veľa peňazí, že veď už aj bez kráľovej milosti má z čoho žiť, aby im tú vec len rozpovedal.

Ale on nič! Iba keď už peniaze naozaj na hŕbu nosili a on sa im už dosť navysmieval, že takí múdri páni nevedia si rady, vtedy vytiahol z vrecka jeden z tých dukátov, čo mu kráľ podaroval, a riekol:
„No, vidíte, tu je kráľov obraz. A tak čo chcem, môžem vám vyjaviť.“

A vyjavil im hádanku!

Tu sa potom na tretí deň radcovia ľahko rozprávali s kráľom, keď im chudobný človek svojho rozumu požičal. Ale aj kráľ hneď zavoňal, čo je vo veci, preto dal zavolať toho chudobného človeka a opýtal sa ho:
„Povedzže mi ty, ako je to, že ty si ináč statočný človek, a teraz si sa predsa previnil proti môjmu kráľovskému rozkazu?“

„Neprevinil som sa, najjasnejší kráľu, lebo som mlčal ako kameň, kým som neuvidel váš spravodlivý obraz. Tu ho mám ešte aj teraz, sami ste mi ho darovali!“ Vytiahol dukát s kráľovým obrazom a rozpovedal mu celú príhodu s tými dvanástimi, ako hrozili i prosili, i obdarúvali´ho, a ako sa im on navysmieval.

„No,“ povedal na to kráľ, „keď si ty taký múdry a máš viac rozumu ako moji dvanásti radcovia, nebudeš ty viac priekopy kopať, ale budeš ako veľký pán v mojom dvore prebývať a vedľa mňa v rade zasadať.“

„A vy?“ to zas k tým radcom hovoril. „Či sa vy nehanbíte? Čože, akože teraz s vami? Vám nielenže platy nepodvýšim, ale vám ešte aj z toho utiahnem, čo máte!“

Neprišli tí viacej kráľa o plácu unúvať.